Paula Abdul

3.kapitola

Trocha som sa obávala maminej reakcie, keď sa v tých dverách objavím i ja, aby som zaspievala a keď Pán Boh dá, tak aj postúpila do semifinále.Mamina nálada bola už aj tak dosť zlá. Pozrela som sa okolo seba. Všade sedeli alebo postávali mladí ľudia a ešte na poslednú chvíľu so cvičili pesníčky. Ktoré chceli odspievať před porotou. Iní zasa hľadeli na mňa, veď som sa im ani nedivila, veď před chvíľou videli moju bitku s tou odpornou Ave Elisabeth. Ja som sklopila oči a pozerala sa niekde, kde by som si mohla sadnúť. Nechcela som si cvičiť pesníčku, vedela som presne čo zaspievam a nemala som ten pocit, že si to potrebujem precvičiť. Sadla som si na voľnu stoličku, vedľa dievčaťa s ružovou baretkou na hlave a oblečená bola v ružovo-čiernom. Nebolo nanej vidieť nervozitu alebo strach, a prekvapilo ma,že sa na mňaa usmieva. Odrazu na mňa prehovorila:

,,Ty si dcéra porotkyne, však?“ opýtala sa ma. ,, Hej som Lina, teda Carolina, ale všetci ma volajú Lina a ty si?“ odvetila som jej a pokladala som za správne predstaviť sa a spýtať sa aj na jej meno.

,,Som Kamila,“ predstavila sa mi a ďalej pokračovala, ,,tvoja mama je skvelá speváčka, chcela by som takú mamu, musí to byť super pre teba, že tvoja mama je v porote, ale povedz mi Lina ty tiež súťažiš?“ pýtala sa ma a pritom ospevovala moju mamu. ,,Áno tiež som sa prihlásila, chcem sa stať speváčkou a myslím, že táto súťaž mi môže splniť tento veľký sen,“ vysvetľovala som jej. ,,Určite si spevácky talent zdedila po svojej mame, to mi ver,“ ubezpečovala ma Kamila, ,,a inak to bola fakt zábava, keď si sa hádala s dcérou Simona, čítala som o nej v časopise,ževraj je poriadne namyslená a myslí si že jej patrí celý svet, len preto, lebo má slávneho otca a veľa peňazí. Ale ty mi taká vôbec nepripadáš, veď máš predsa tiež slávnu mamaa okrem toho si milá.“ Haha to ma teda vôbec nepozná,keď si myslí, že som milá, ale aj tak to bolo od nej milé, že si toto o mne myslí. ,,Ďakujem, ale nie som dokonalá,“ a na to sme sa obidve rozosmiali. ,,Hm Carolina už si na rade,“ oznámila mi Kamila a ja som vstala a trocha som sa zatriasla, ,,inak Lina, držím ti palce, uvidíš dobře to dopadne, veľa šťastia.“

,,Ďakujem ti Kamila, myslím že ho budem potrebovať,“ usmiala som sa na Kamilu a vykročila som k dverám kastingu. Otvorila som dvere a nachvíľku ma oslepilo svetlo reflektorov a kamier. ,,Carolinka miláčik, chceš niečo,lebo nemôžeš nás len tak vyrušovať,“ ihneď sa ma pýtala mama.

,,Vlastne mami,“ nedovoľ Bože, aby na mňa kričala, ,,ja som sa prihlásila do súťaže, prepáč, že som ti to nepovedala, aôe skutočne sa chcem stať speváčkou, veď to aj vieš,“ vysypala som zo seba, lenže ona sa vôbec neusmievala. ,,Keď to musí byť,“ povedala napokon, ,,tak zaspievaj Carolinka.“ Viem, že mama nie je nadšená mojím rozhodnutím, že sa chcem vo svojom živote pobrať jej cestou, ale čo mám robiť, keď ma celý život vedie k hudbe a ešte k tomu odmalička vyrastám s touto speváčkou, tak že čo sa tomu čuduje, mohla to čakať. ,,Tak ok,“ odvetila som. Nadýchla som sa a začala spievať pesníčku od Avril Lavigne-My happy ending. Zbožňujem túto pesníčku, ikeď Avril až tak moc nemusím a ani neviem prečo som začala spievať práve toto, ale bola to prvá pesníčka, ktorá ma napadla. A tak som sa veľmi snažila odspievať to čo najlepšie. Myslím, že sa mi to celkom podarilo. Simon ma však zastavil: ,, Randall, čo myslíš mala by postúpiť do semifinále?“ pýtal sa ho. ,,Ja som rozhodne za, spievala so dnes asi najlepšie a to tu dnes bolo veľa kvalitných spevákov, ale Paula poviem ti toto dievča je bomba, spievaš perfektne Lina.“ povedal a ja som sa z toho veľmi tešila. ,,Sim toho istého názoru,“ vravel Simon a usmieval sa, ,,som presvedčený, že patríš do semifinále. Rozhodne Princezná postupuješ ďalej a tvoj názor nás Paula už nezaujíma, „ obrátil sa k mame, ale nepovedal jej to svojím hlasom plným nenávisti, on sa na mamu dokonca usmial a hľadel jej do očí a ona robila presne to isté, len sa na neho pozerala a usmievala, trvalo pár sekúnd,kým odvrátila svoj pohľad na mňa:,, Bola by som za,“ vyhlásila mam a usmievala sa , ale nie na mňa, ale na Simona. „jej ďakujem,“ tešila som sa a až vtedy sa mama spamätala a hľadela na mňa a usmievala sa, tentokrát na mňa. ,,Si úžssná,“ povedala mama a začali mi tlieskať ja som však k nej utekala a objala ju, veď ona má na tomto veľkú zásluhu, ona predsa naučila spievať a viedla ma k spevu. Bola som taká šťastná, viem že ma čaká ešte semifinále, ale toto bol veľký krok k úspechu a mne sa to podarilo, som o krok bližšie k splneniu môjho veľkého sna.

,,A čo my? Ja som to povedal jako prvý,“ smial sa Randall, tak som rýchlo šla objať aj jeho, ,,skutočne si zdedilka svoj veľký talent po mame, lebo obe ste skvelé speváčky.“ Bola som taká rada, tak veľa to pre mňa znamenalo. ,,Som taká šťastná, že si myslíte, že dobře spievam, skutočne šťastná.“

,,Ale nie Princezná, ty nespievaš dobre, spievaš perfektne, raz bude z teba veľká hviezda, som o tom presvedčený,“ poopravil ma Simon. „Ďakujem,“ odvetila som mu a od radosti som ho objala, lebo nikdy mi nikto za jeden deň nepovedal toľko pekných slov, jako sa to stalo dneska. Lenže, keď som Simona objala, stalo sa niečo zvláštne. Spomenula som si na ocka. ,,Stalo sa niečo Lina,“ opýtal sa ma Simon, lebo mi tvári tiekla slza.

„Rozmýšľala som,že či by aj on, môj ocko, mal takú veľkú radosť,“ rozprávala som a utrela si slzu, „ ale to sa nikdy nedozviem, lebo už nežije a ja by som tak veľmi chcela, aby tu teraz bol so mnou a povedal mi,že som skvelá, jako si mi to povedal ty Simon.“ Mama ma objala a hľadkala po vlasoch.

,,Ver mi Princezná, určite sa veľmi teší a je na teba hrdý,“ povedal odrazu Simon. Jeho slová ma prekvapili. Jako to môže vedieť. Čo si myslí môj ocko. Možno ho Simon poznal, musím to od neho zistiť, lebo ak ho poznal, mohol bymi povedať aký môj ocko bol, lebo mama o ňom nikdy nerozprávala, asi sa stým nikdy nedokázala vyrovnať, že zomrel. Keď som bola ešte malá, občas som ju počula plakať zo spánku a pritom v rukách zvierala akúdi fotku, ale nech som hľadala koľko som chcela, nikdy som tú fotku nenašla, ale určite bol na nej môj ocko. Neviem asi tú fotku nosí stále zo sebou. Určite ho veľmi milovala.

„Ako to môžeš vedieť,“ opýtala som sa Simona,lebo jeho odpoveď ma skutočne odrovnala. Simon však neodpovedal. Pozrel smerom k mojej mame,aele potom svoj pohľad obrátil sa mňa a pokojne mi vravel: „ Myslím, že sa na teba zhora usmieva, veď toto je tvoj obrovský úspech v živote, dnes má určite šťastný deň a určite by dal všetko za to, aby mohol byť s tebou a určite tu aj je, máš ho vo svojom srdci Carolinka,“ vravel mi tak zvláštne a ja som cítila, že mu musím veriť, bolo to také presvedčivé.

„Simon má pravdu srdiečko, určite sa veľmi teší,“ dala mu za pravdu mama. Verila som im a ešte k tomu som to dokázala, postúpila som ďalej k svojmu snu i vďaka ním, bolo to také neuveriteľné a úžastné zároveň.