6.kapitola
Už ani neviem ako, ale so slzami v očiach, sme sa s mamou dostali do nemocnice, kde čakal Simon.
„Utekal som za ňou celú cestu, kričala po mne a zrazu sme si nevšimli prichádzajúce auto, ktoré do Elisi vrazilo,“ vysvetľoval mame a plakal, ,,celé je to moja vina.“
,,Vy ste rodičia Ave elisabeth?“ pýtal sa ošetrujúci lekár, ktorý práve vyšiel z jednej izby.
,,Ako je na tom moja dcéra?“ pýtal sa Simon doktora.
,,Bude v poriadku, má len niake odreniny a udretú ruku, dostane sa z toho,“ oznamoval nám lekár. Vydýchla som si,lebo stratiť sestru,ktorú som práve našla, bola hrozná predstava.
,,Chcem ju vidieť,“ povedala mama.
,,Je mi ľúto, ale svojích rodičov vidieť nechce, to mi povedala,“ odmietol ju doktor a vysvetľoval,keď videl zronený pohľad mojej mamy, ktorá nechápala, prečo by nemohla navštíviť svoju dcéru, ,,vravela, že sa chce rozprávať so svojou sestrou,“ pozrel na mňa, ,,to budeš ty, však?“
Prikývla som: „Hej, ja.“ Bola som prekvapená, že ma Elisabeth nazvala svojou sestrou.
,,Tak poď za mnou,“ zaviedol ma lekár do izby Ave Elisabeth. Fajn, úprimne vyzerala strašne chúďatko, bola doudieraná a ľavú ruku mala v dlahe, ale keď som vošla, usmievala sa na mňa.
,,Ako ti je?“ bolo to prvé, čo ma napadlo, tak som sa to opýtala.
,,Veľmi ma bolí hlava, ale inak po fyzickej stránke celkom fajn, horšie je to po tej psychickej,“ rozprávala mi Elisabeth a naprávala si vankúš, na ktorom ležala.
,,Som skutočne rada, že sa cítiš dobře, že sa ti nič vážne nestalo, lebo teraz, keď som našla sestru, by som ju nerada stratila,“ vravela som jej uprimne.
,,To mi nehovor, budem plakať,“ zasmiala sa a naznačovala, ako že plače. Rozosmiala som sa, je fakt číslo, rodená herečka, ,,najlepšie, čo ma v živote mohlo stretnúť, je, že mám takú sestru ako si ty Carolina, lebo si úžasná a už sa teším na piatok, keď bude semifinále, budem ti držať palce, lebo ty určite vyhráš, ja tomu verím,“ rozprávala mi elisa tieto pekné slová.
,,Ďakujem ti Elisa, mám ťa veľmi rada, veď si moja sestrička,“ odvetila som jej. Bolo to od nej fakt milé, i keď sme boli nešťastné, z toho čo sme sa dozvedeli, ale to že mám sestru, bolo fakt šťastie v nešťastí.
* * *
Elisabeth pustili z nemocnice o 3 dni, ale ja som bola taká zaneprázdnená nedchadzájúcim semifinále, že sme sa skoro vôbec nevideli a ani som nevládala rozmýšľať nad udalosťami posledných dní. Cvičila som pesníčku, leboi som ju chcela odspievať na 100% a nezklamať Elisabeth, ktorá bola presvedčená o mojom úspechu a o tom, že postúpim do finále a nechcela som sklamať seba, lebo som si chcela splniť sen a dostať sa do finále, ako mi raz niekto povedal, musím si veriť. Nechodila som ani do školy a nemala som čas hovoriť so svojími kamarátkami. A vôbec nie s mamou, vyhýbala som sa jej, aj keď při precvičovaní pesníčiek ta bola, ale ja som sa jej nedokázala pozerať do očí a nie sa s ňou ešte rozprávať, takže som ju ignorovala, trocha mi to bolo ľúto, lebo sme sa nikdy nehádali a prakticky som bez nej nedokázala žiť a a ni ona bezo mňa.Môj život by bol inak celkom prázdny, keby nebolo tejto súťaže,ktorá ma zamestnala os rána do večera.
Hodinu pred priamým prenosom som bola nervózna, vystrašená a celá som sa triasla. Zo semifinále postupujú traja ľudia do finále, pričom dnes spievajú 12 ľudia a ja som mala byť až posledná, čo bolo veľmi povzbudzujúce v úvoduovkách. V tejto semifinálovej skupine bola so mnou aj Kamila.
,,Lina,“ predrala sa ku mne Elisabeth, ,,veľa šťastia, držím ti palce sestrička.“
,,Budem ho potrebovať,“ odvetila som a mala pocit, že keby som povedala ešte viac povraciam sa. Nevedela som či spievať posledná, bude výhoda, alebo naopak, že to bude ešte horšie. Už som asi ani nedýchla z toho aká som nervózná, normálne som rozmýšľala, či to nevzdám, ale neurobila som to. A tak sa celý kolotoč začal. Jako prvá spievala Kamila pesníčku od Christiny Aguilery, ale neviem jako sa tá pesníčka volá, ale je jedna z tých starších, čo Christina vydala. Spievala úplne perfektne a dostala aj vysoké hodnotenie od poroty, určite za tento výkon postúpi do finále a naštvala by som sa, kebyže nie, lebo bola fakt dobrá. Podala priam ohromný výkon a ja som sa tešila s ňou. Ani som sa nenazdala a polovica ľudí už spievala. Kamilu zatiaľ nikto neprekonal, nikto nepodal taký výkon jako ona. Jej hodnotenie prekonala až Bianka, máperfektnú farbu hlasu a presne trafila vysoký tón, ale pesníčku čo spievala som nepoznala. Bianka bola super baba, práve včera som sa s ňou viacej zoznámila, bola taká milá a stali sa z nás kamošky a aj ona si postup do finále zaslúžila. Keď dospievala bežala ku Kamile a mne.
,,Bola si super Bianka,“ pochválila som ju. ,,Uvidíš Lina určite podáš ohromný výkon a budeš ešte lepšia ako my dve s Kami dokopy,“ podporovala ma Bianka.
,,Určite nie, veď ste spievali jako dve bohyne, určite vás neporazím a ani neviem či chcem,“ odvetila som.
,,Lina, toto je tvoj sen, jasne že chceš, musíš byť super, nesmieš sa vzdávať, dokážeš to, len si musíš veriť. Povedz si, že to dokážeš a uvidíš bude to super,“ vravela mi Bianka a asi mala pravdu, veď ja viem spievať, tak zvládnem to! Objala som baby a pomaly vyrazila na pódium, bo som už bola na rade. S trasúcim krokom aj srdcom, ktoré som mala niekde v žalúdku, som sa teda pobrala na pódium. V hľadisku bola úplna tma, jediné svetlo žiarilo od porotcovského stola. Všetci traja sa na mňa usmievali, najmä mama a to mi dodalo ešte väčšiu odvahu. Simon na mňa žmurkol. Vybrala som si pesníčku od Dido-White Flag. Dido moc nemusím,ale táto pesníčka patrí medzi moje najobľúbenejšie a tých je veľmi veľa, takže bolo pre mňa ťažké rozhodnúť sa, ktorú pesníčku si mám pre semifinále vybrať a už mi len ostávalo dúfať, že to je správna voľba.
Hudba začala hrať a ja som začala spievať:
„Viem, že si myslíš, že by som ťa
už nemala milovať
poviem ti to
ale keby som to nepovedala
stále by som to cítila
aký tomá zmysel,“
už som sa pomaly do toho dostávala a a ana pódiu som už nemala pocit trémy a cítila som sa jako doma a v pohode som spievala refrén,
,,sľubujem, že sa ti nepokúšam
skomplikovať život
alebo vrátiť tam, kde sme boli
pozri- pôjdem ku dnu s touto
ľoďou
a nezdvihnem ruky a nevzdám sa
nad mojími dverami nebude biela
vlajka
som zaľúbená a navždy zostanem,“
s publika som počula jako ľudia spievajú so monou alebo neveriacky na mňa hľadia. Mama sa stále usmievala a tak som dúfala, že to spievam skutočne dobře, čo by bolo výborne.
,,Viem, že po mne zostal chaos
a skaza, než aby som sa vrátila
a spôsobila som len problémy.
Chápem, ak už so monu nemôžes
hovoriť
ak sa riadíš pravidlami
,Je koniec,
tak som si istá, že to má zmysel,“
Po odspievaní druhej slohy som cítila tú energiu oid publika, lebo mi tlieskali a volali moje meno, už bol predo mnou len posledný refrén a ten som chcela zaspievať čo najlepšie a tak som do toho šla plnou parou vpred.
,,Pozri-pôjdem ku dnu s touto
ľoďou
a nezdvihnem ruky a nevzdám sa
nas mojími dverami nebude biela
vlajka
som zaľúbená a navždy zostanem
nas mojimi dverami nebude biela
vlajka
som zaľúbená a navždy zostanem.“
Keď som dospievala, zaznel neuveriteľný potlesk, ešte aj porota tlieskala, aj Simon, ktorý dosiaľ netlieskal nikomu, ale asi to bolo tým, že som jehop dcéra. Potlesk tých ľudí v hľadisku bol úžasný, až sa mi chcelo plakať, ale aj smiať sa, tak som sa na všetkých usmievala a v očiach sa mi leskli slzy.
,,Veľká poklona Carolina, zaspievala si to výborne. Rozhodne to bol dnes najlepší výkon a aj tvoj najlepší výkon. Som toho názoru, že musíš byť vo finále, lebo bez teba by táto súťaž nemala význam, skutočne to bolo vau, au, vau,“ tlieskal mi Randall a aj publikum podo mnou, ,,a ešte, keď budeš ďalej takto pokračovať, staneš sa ešte lepšou speváčkou akou je tvoja mama,“ dodal a všetci sa smila, ,,sorry Paula.“
Ale aj ona sa tomu smiala.
„Ďakujem ti,“ ďakovala som mu za jeho hodnotenie, ktoré má prekvapilo, lebo som nevedela, že to bol až taký výkon, jako mi hovoril Randall. Mala som pocit, že odpadnem a bola som šťastná, veľmi šťastná a tak som sa pozrela na mama, ktorá rozmýšľala, čo mi povie.
„Neviem, či spievaš lepšie ako ja,“ začala mama, ,,ale myslím si, že dnes si prekrásna a vynikajúco si zaspievala a som na teba hrdá, si skutočne hviezda!“ usmievla sa na mňa. Aspoň teraz som nachvíľku nemyslela, že sa na ňu hnevám a usmievala som sa aj ja na ňu.
,,Ľubim ťa,“ dodala ešte a na zžver mi zatlieskala najviac jako vedela a jej slovám tlieskalo aj publikum.
,,Aj ja teba mami,“ tešila som sa z jej hodnotenia, lebo mi to veľmi zlepšilo moju úžasnú náladu a to vďaka mame.
,,Princezná,“ oslovil ma Simon a na toto oslovenie som si už zvykla , ,,bezpochýb so dnes zaspievla najlepšie. Čo sa mi však nepáči je tvoja sukňa:“
Ľudia sa zasmiali. Ale inak tá sukňa nebola vôbec až taká krátka ako narážal, náhodou bola pekná, ale čo už.
,,Mne sa páči,“ protestovala mama.
,,Tebe sa páči všetko,“ odvetil jej Simon.
,,Musíš mi ju požičiať,“ vravela mi mama.
,,To radšej nie,“ zasmial sa Simon.
,,Prečo?Mne sa vážne páči a ak si myslíš, že sa do nej nevmestím, tak ti to dnes večer ukážem, že hej,“ a smiala sa.
,,To bol vtip, však?“ hovoril jej Simon, ,,okej, som presvedčený, že sa uvidíme vo finále, ale ešte stál nespievaš , tak ako tvoja mama.“
,,Ale Simon,“ drgla do neho mama.
,,Nemôžem ju len chváliť,“ usmial sa na mamu Simon, ,,bola si fakt perfektná,“ usmial sa na mňa.
,,Ok ďakujem,“ odvetila som.Bola som happy, že sa mi to tak podarilo, sama som tomu nemohla uveriť.
,,Bola si super,“ utekali za mnou Kamila a Bianka.
,,Myslím, že mi tri to máme dnes v suchu,“ usmievala sa Bianka. ,,Len to nepreriekni,“ žiadala ju Kamila a ja som dúfala, že má Bianka pravdu, bolo by to také úžasne postúpiť do finále. Rozhodnutie malo byť o dve hodiny. Tak sme sa s Kamilou, Biankou a aj s Ave Elisabeth šli sadnúť do bufetu a dať si niečo pod zub a zvyšok dvoch hodín sme prekecali, aké by bolo super, keby sme sa my tri dostali do finále a rozoberali sme semifinálové kolo. A Ave Elisabeth nám rozprávla, že sa jej páči moderátor Ricky a že sa na ňu prekrásne usmial a pozdravil je. Hm? Mne sa teda Ricky nepáčil, nebol môj typ, ale k Eli by sa hodil.
,,Má skutočne nádherný úsmev,“ rozplývala sa Elisabeth.
,,Ako myslíš,“ povedala som jej. Ani sma sa nenazdali a už sa začalo rozhodnutie. Bola som nedočkavá. Najskôr bola rekapitulácia semifinálového večera a potom povedal Ricky, moderátor súťaže, ,,a konečne pôjdeme k výsledkom súťaže.“ Ave elisabeth mi zakývala.
,,Najskôr sa spýtame poroty, koho oni tipujú do finále. Začneme Randallom,“ otočil sa Ricky k nemu.
,,Ja si myslím, že sme dnes videli veľa skvelých vystúpoení, ale najviac by som vyzdvihol výkony troch dievčat a to sú Kamila, Bianka a najlepšia bola dnes večer Carolina,“ odvetil mu Randall.
,,Čo si myslíš ty Paula?“ pýtal sa Ricky mojej mamy.
,,Ja tiež tipujem Bianku, Kamilu a moju Linu,“ povedla rýchlo, asi bola tiež nedočkavá?
,,Simon, bohužiaľ nás zaujíma aj názor,“ žartoval Ricky. Simon na jeho vtip nereagoval a odvetil stroho: ,,Tretia bude Kamila, druhá Bianka a prvá Carolina.“ Som bola už taká nedočkavá.
,,Tak ideme na to,“ začal Ricky, ,,dnes večer z tretieho miesta rovno do finále postupuje,“ publikum stíchlo , ,,na treťom mieste je Kamila!“ Ozvalsa obrovský potlesk a ja s Biankou sme jej tlieskali. Šla dole na pódium a sadla si na jednu z troch stoličiek. ,,Teraz druhé miesto,“ pokračoval Ricky vo vyhlasováni výsledkov, ,, z druhého miesta postupuje Bianka!“ Bianka plakala od šťastia utekala dolu a posadila sa vedľa Kami. ,,Dve prekrásne dámy už vo finále máme a kto bude dnes večer na prvom mieste?“ pýtal sa Ricky publika a tí pískali a tlieskali a volali rôzne mená. Už som si myslela , že zamdliem, už aby to povedal.
,,Takže s rekordným počtom hlasov postupuje do finále,“chvíľočku s odmlčal a potom to povedal, ,,Carolina!“ Publikum akoby vybuchlo a ja som takmer odpadla a začala veľmi plakať a utekala som dole, ale nie k Rickymu a dievčatám, ale k porote a od šťastia som objala svoju mamu, ktorá sa tiež topila v slzách a vrátila som sa späť na pódium odspievať svoju víťaznú pesníčku White Flag. Nedokázala som popísať to, ako veľmi som šťastná a stále som tomu nemohla uveriť, ja som to dokázala,som vo finále!
